APEL DO SUSEDOV

Milí Česi a Slováci.

Vzhľadom na neprijateľné praktiky, ktoré používajú banky v Poľsku, chceli by sme Vás varovať pred unáhlenými rozhodnutiami o svojich peniazoch ako aj pred spoluprácou s bankami, ktoré sa taktiež snažia získať miesto na českom a slovenskom trhu.
Na našom poľskom príklade a najmä na príklade dlžníkov takých bánk ako sú skupina BRE, mBank, Multibank a veľa iných, dovoľujeme si Vás upozorniť na niekoľko ustanovení v zmluvách a obchodných podmienkach, ktoré použili banky v Poľsku, aby mohli zneužiť predpisy vo svoj prospech. Využívajúc skutočnosť, že existujú medzery vo vymáhaní práva a zároveň pomalý priebeh vybavovania záležitostí v súdnych organoch, využili tieto ustanovenia na získanie väčších ziskov na úkor svojich zákazníkov.

Po prvé: Banky používajú nejasné ustanovenia o stanovení úrokovej sadzby, ktoré im umožňujú ľubovoľné stanovenie výšky úrokov.

Ako príklad môže slúžiť nasledujúce ustanovenie:

Zmena výšky úrokovej sadzby kreditu môže nastať v prípade zmeny referenčnej sadzby špecifickej pre danú menu, ako aj zmeny vo finančných parametroch peňažného a kapitálového trhu v štáte (alebo štátoch, ktoré sú členmi Európskej Únie), ktorého mena je základom valorizácie.

Samozrejme, že všetky „finančné parametre” nie sú presne definované, čo umožňuje bankám ľubovoľnú interpretáciu tohto ustanovenia. V súčasnej globálnej finančnej kríze banky využili vyššie uvedený zápis takým spôsobom, že neznížili úrokové sadzby v momente, keď hlavný referenčny ukazovateľ LIBOR klesol o viac ako 2%. Tento ukazovateľ sa v našej krajine používa na určenie úrokových sadzieb vo švajčiarskych frankoch. Obvykle banky používajú v zmluvách ustanovenia, ktoré jasne určujú úrokovú sadzbu na fixnú LIBOR + konštantná marža. Vyššie uvedené banky využili nejasnosť tohto ustanovenia v zmluvách a neznížili úroky s poklesom LIBOR, čo automaticky zvýšilo ich hornú hranicu pre zisk na pôžičkách vo výške viac ako 2%, a to v prípade hypotéky kreuje obrovské zisky pre banky a straty pre dlžníkov. Takéto ustanovenia otvárajú dvere pre akúkoľvek formáciu úrokovej sadzby v budúcnosti. Takže banky, ak chcú, môžu ľubovoľne meniť sadzby.

Po druhé: Banky používajú nepresné ustanovenia v zmluvách, ktoré umožňujú akékoľvek zavedenie zmien v obchodných podmienkach, ktoré sú považované za súčasť zmluvy.

Príklad zmluvného ustanovenia:
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú podmienky pre poskytovanie pôžičiek a hypoték pre fyzické osoby v rámci hypotéky. Dlžník deklaruje, že sa oboznámil s týmto dokumentom a uznáva jeho záväzný charakter.

Nikde v zmluve a ani v obchodných podmienkach nie sú presne stanovené podmienky, za ktorých je možné zmeniť toto ustanovenie. Neexistujú tiež žiadne ustanovenia, ktoré by tvrdili, že sa môžu zmeniť, ale neexistujú ani ustanovenia, ktoré neumožňujú takéto zmeny. Interpretácia je tu jasná, - zmeny sú zavedene vtedy, keď vzniknú priaznivé okolnosti pre banku. Príkladom môže byť zmena podmienok v rozsahu poistenia nízkeho vlastného vkladu. Banka mierne meniac obsah podmienok zaviedla ustanovenie, ktoré spôsobilo, že zvýšenie trhovej hodnoty majetku nebolo brané do úvahy pri výpočte poistného. V dôsledku toho veľa dlžníkov bolo nútených pokračovať v tomto poistení aj pri viac ako dvojnasobnom zvýšení hodnoty nehnuteľnosti, čo si vynútilo aj zvýšenie vlastného vkladu na úver.
Nedávno zavedené zmeny v obchodných podmienkach bánk skupiny BRE umožňujú akékoľvek určenie výmenných kurzov, podľa ktorých, okrem iného, sa stanovujú aj indexy hypoték v cudzích menách.
Je potrebné poznamenať, že banky v zásade majú možnosť meniť podmienky, ktoré sú „neoddeliteľnou súčasťou zmluvy”. To im dovoľuje vnášať do úverovej zmluvy ľubovoľné zmeny bez toho, aby ich vopred dohodli so svojimi dlžníkmi, a to aj bez pripravy a podpísania akejkoľvek prílohy k zmluve.

Po tretie: Banky používajú nejasné ustanovenia v zmluve a aj v obchodných podmienkach pri určení výmenného kurzu, ktoré im dovoľujú ľubovoľné určenie kurzu, podľa ktorého sú účtované splátky.




Banky určujú výmenné kurzy vychádzajúc z ustanovenia obchodných podmienok podobného tomuto:
Výmenný kurz (nákup/predaj) uverejnený v tabuľke výmenných kurzov banky, ktorý sa používa na otvorenie/vrátenie/konverzie valorizovaných kreditov a pôžičiek je uverejnený na internetovej stránke banky, hotline. Výška nákupu a predaja výmenných kurzov, platných v danom pracovnom dni, sa môže meniť. Rozhodnutie o zmene výšky výmenných kurzov, rovnako ako o frekvencii zmien vykonáva banka nezávisle, so zreteľom na faktory uvedené v obchodných podmienkach. Výmenné kurzy (nákup/predaj) rovnako ako výška menového spread’u sú určované s prihliadnutím na faktory súčasnej kotácie devízových kurzov na medzibankovom trhu, ponuky a dopytu po mene na domácom trhu, rozdielu v úrokových sadzbách a miery inflácie na domácom trhu, likvidity valutového trhu, stavu platobnej a obchodnej bilancie.

Ako si môžete všimnúť, ustanovenie je konštruované tak, že nie je možné akékoľvek matematické overenie zmeny výmenných kurzov stanovených bankou. Nemáme tiež žiadny vplyv na výšku a termín zmeny. Banky majú plnú flexibilitu pri stanovovaní sadzieb.
Všimnite si tiež, že tieto ustanovenia sú zvyčajne stanovené v obchodných podmienkach a nie v zmluve, - a tie, ako sme už skôr napísali, si môžu banky meniť podľa vlastného uváženia.


Po štvrté: Používanie nepresných ustanovení v zmluvách a zmena pravidiel, podľa ktorých si banka sťahuje poistne, napr. poistné nízkeho vlastného vkladu (NVV)

Banky môžu ľubovoľne meniť podmienky pre poskytovanie úverov. Takýmto spôsobom banky skupiny BRE, ako napr. mBank a Multibank, získavajú výhody na poistení NVV (nízkeho vlastného vkladu). Pri podpisovaní úverovej zmluvy „vlastného vkladu” bolo možné zohľadniť hodnotu nehnuteľnosti. Nové ustanovenia už takúto možnosť neposkytujú. Nehnuteľnosti od tej doby zdraželi o viac ako 100%. Ak bral niekto úver v sume 100.000,00 na nehnuteľnosť, ktorá mala hodnotu 100.000,00 pre zjednodušenie, potom mal vlastný vklad 0,00 alebo 0%. Teraz má nehnuteľnosť hodnotu 200.000,00 – takže ako by človek nerátal, aj keby dlžník nezaplatil ani korunu za tie 3 roky, tak by mal 50% vlastného vkladu . . . a . . . čo je hrôza pre banku . . . nemusel by platiť poistné NVV.
Banka si sťahuje výšku poistného NVV z bankového účtu tak, že často informuje o tejto skutočnosti až po stiahnutí finančných prostriedkov. Informáciu dostávame prostredníctvom doporučeného listu. Upozornenie v systéme on–line sa spravidla objaví krátko pred stiahnutím peňažných prostriedkov. Listová zásielka zvyčajne prichádza až o niekoľko dni, poštárom sa samozrejme nechce chodiť po schodoch, nechajú teda v schránke avízo. Týmto spôsobom sa môže tvoriť debet na bankových účtoch zákazníkov, čiže ďalšie zisky pre banky.
Odôvodnenie poistného NVV, ako aj spôsob sťahovania splátok a podmienky tohto poistenia sú predmetom skúmania pre dobrého právnika. Dlžník nie je účastníkom zmluvy o poistení ani beneficientom poistenia ale je účtovaný na svoje náklady. Nedostane ani žiaden dokument potvrdzujúci, že také poistenie s nim bolo uzavreté. Nemá tiež žiadny vplyv na obsah poistnej dohody a ani s ňou nie je oboznámený.


Po piate: Spôsob vybavovania sťažností

Na naše sťažnosti banky posielajú štandardné odpovede, ktoré sa niekedy ani netýkajú danej témy. Štandardné je tiež predlžovanie času spracovania sťažnosti. Návrhy banky sú nekonzistentné a nelogické. Raz ponúknu lepšie podmienky a v nasledujúcom liste – horšie. Čas na reakciu a spracovanie sťažnosti nie je nikde stanovený mimo obvyklej 30-dennej lehoty. Prekročenie tohto limitu nie je predmetom akýchkoľvek sankcií, čo banky dychtivo využívajú.


Po šieste: Poradcovia v pobočkách a hotline – nevedia veľa a zvyčajne nepomôžu.

Návštevy finančných centier aj pobočiek a rozhovory s konzultantmi týkajúci sa akýchkoľvek konkrétnych otázok sú zbytočné – sme odkázaní na centrálu alebo hotline. Na hotline sa nedozvieme oveľa viac.
Jedinou šancou je napísať do centrály, ale tu čakáme minimálne 30 dni a niekedy aj viac ako rok . . . a ešte niekedy naša sťažnosť jednoducho zmizne za neznámych okolností. Poradcovia skôr pôsobia ako „sprostredkovatelia” či „firewall” pred „nebezpečným” klientom. Stačí sa opýtať konzultanta na mená vedúcich pracovníkov alebo mýtického „analytika” a nemáte žiadnu šancu sa to dozvedieť . . . tajné/dôverné. . . Môžeme sa stretnúť s prípadmi poskytnutia falošných informácií alebo priam s odmietnutím poskytnutia pre nás dôležitých údajov.


Dlžníci, Česi a Slováci – dávajte pozor. Je nám všetkým známe, že banky takto naozaj diktujú podmienky. Zákazníci, ktorí si chcú vziať hypotéku na svoj vysnený byt čí dom, nemajú príliš veľa možností. Trestuhodné praktiky používa v skutočnosti väčšina súčasných bánk na trhu.
Vyjednavacie možnosti pre zákazníkov prakticky neexistujú. Musíme brať to, čo nám v súčasnej dobe dávajú bankári. Avšak môžeme sa brániť, žiadať vysvetlenia, podávať sťažnosti, podávať žaloby na súd. Môžeme sa tiež spojiť a bojovať proti praktikám tým, že odhalíme ich činnosti a zvýrazníme veci – odhalíme ich pravú tvar. Imídž pre banku je veľmi cenná vec.